Ako som prišiel medzi vás
26.11.2008 autor misko
Ahojte, tak konečne som sa dostal k tomu, vám napísať o tom, ako som prišiel na svet a ako si tu už pár mesiacov gazdujem. 
Veru poviem vám, mám čo dohánať. Najprv som čakal na stránku, potom keď už som stránku mal, tak som sa zase nedostal k počítaču, lebo moja maminka s tatinom a Gabikou rozbiehajú predaj maľovaných tričiek. Jedno také krásne body s menom som dostal aj ja ako darček k môjmu narodeniu. A poviem Vám veru zožalo úspech. No ale vrátim sa k tomu, aká bola moja cesta na tento svet.
Prebiehalo to už všetko inak, ako keď sa narodil môj braček. To ešte nevedeli, čo ich čaká a na čo všetko sa majú pripraviť. Naši neriešili, či už teraz hneď druhého, alebo neskôr. Nechali to tak, vedeli, že chcú súrodenca pre Kubka a kedy príde, vtedy príde. No a tak som teda prišiel :), pre niektorých možno skoro, ale nám to vyhovuje. Teraz sa už pekne s Kubkom hráme a máme sa veľmi radi, on mi robí také šaškoviny a ja sa na nich z chuti smejem.
Keď som bol v brušku, tak som maminu nejak netrápil, len som sa stále hniezdil a kopal. Cítil som ako sa so mnou rozprávajú, aj Kubko mi kričal do bruška a hladkal ma, teda ak sa to hladkanim nazvať dá :), keď sa občas mamine zvalil na brucho. A taktiež som sa narodil celkom vlasatý, tak mamina musela spať, ku koncu tehotenstva, už skoro po sediačky, lebo ju pálila žáha. Neviem síce, čo to znamená, ale asi to neni nič príjemné. Keď maminka mala už veliké brucho, tak mala od doktoríka príkaz nenaťahovať sa s tažkými vecami alebo s mojím bračekom Kubkom, tak jej tatino veeeľmi silno pomáhal. Dokonca si vybavil aj homeoffice a tak bol stále s nami. Staral sa hlavne o Kubka, keď ho trebalo prebaliť a dvíhať. A samozrejme aj o nás s maminkou.
Maminka bola pri mne v úplnej pohode až dokonca. Tiež som sa ponáhľal na svet, kto by nie, keď to vyzeralo, že vonku to je celkom veselé. Najmä Kubko robil veľkú zábavu. Rozhodol som sa na to dosť skoro ráno. Asi tak o 4 Tak sme sa s maminou poprechádzali po byte a ona pri tom rozmýšľala, či už je čas, alebo to ešte prejde, keďže boli ešte dva týždne do pôrodu. Bol práve utorok 18.12.2007, to si naši povedali, že keď to má byť ešte pred vianocami, tak nech je to najneskôr v utorok, aby sme boli na štedrý deň doma, inak nech tam vydržím aspoň do štedrej večere. Tak som si povedal, že toľko čakať nebudem a ohlásil som sa radšej v ten utorok, i keď termín som mal až 3.1.2008.
Táto noc bola zaujímava aj tým, že Kubko prvú noc spal v našej detskej izbičke, kedže mi musel uvolniť postieľku. Chceli mu dať čas, aby si zvykol, no a tak si musel zvykať veľmi rýchlo. V izbičke spával cez obed, ale večer ešte s našimi. Teda až do toho 18.12.2007. To sa aj tato rozhodol, že bude spať pri ňom, aby sa v noci, keď sa prebudí, nezľakol, že kde sú mama s tatom. Rozprestrel si na zemi karimatku a hajal. Ale nebol s ním žiaden problém, zvykol si pekne.
Keď to mamu do piatej neprechádzalo a začalo to naberať na pravidelnosti, tak išla tatovi povedať, že nech sa psychicky chystá, dneska to príde. Dneska príde Miško medzi nás. Zavolala ešte babke, že nech si vypýta dovolenku a dojde varovať Kubiho :), lebo ja už sa pýtam na svet.
Potom si ešte chvíľu posedeli, mamina čo to poprečítala na internete, napísala, že dneska spievať nepríde. A tak o 9 sa rozhodla, že už je čas isť do nemocnice. Rozlúčili sme sa s Kubkom a s babkou
a vydali sa na cestu. Na moste bola zápcha, tak sa tato pýtal, či má vyhodiť blikačky, no mamina povedala, že v kľude nemusíš, v pohode tam dojdeme na čas aj bez blikačiek. Keďže to bolo pracovné ráno, išli sme cez ambulanciu, kde sme mali prísť dneska aj na kontrolu len o dve hodiny neskôr. Tam jej potvrdili, že naozaj chcem ísť von a tak sa vybrala do pôrodnice, kde ju pripravili, chvíľku si pochodila a čo chvíľa povedali, že ide sa na to. Tak som príšiel na svet o 12:43, troška modrý, lebo mamina, ma trochu pritlačila, ale za to zdravý a vitálny.
Krik som mal poriadny, to vedela zachvíľu celá pôrodnica, lebo ako náhle ma mamina prebaľovala, alebo doktorka prezerala vyzlečeného,tak som plakal o dušu, až kým som zase nebol v teplučku zabalený. V nemocnici sme si troška dlhšie pobudli, kedže som bol modrý a vonku nebolo slniečko, tak sa mi objavila žltačka. Ale naštastie, sa to všeko dalo do poriadku a najkrajší darček pre všetkých, teda ja MIŠKO, bol na Štedrý večer doma
O tom v ďalšom príbehu. Pekné čítanie a tu nájdete fotky z môjho 3D ultrazvuku a aj z môjho pôrodu.
Miško Kadera blog
2.11.2008 autor misko
Ahojte, tak už mám konečne aj ja Miško Kadera svoj blog. Ešte pár nastavení a môžem sa pustiť do písania a pridávania nových fotiek do mojich fotoalbumov.
Tak som tu Váš Miško Kadera