Môj rok a pol.
3.9.2009 autor misko
Ahojte,
akosi som si uvedomil, že Vám nepíšem nič o tom, čo dokážem, ako sa čo rýchlo učím, čo sa mi nechce i keď by som to už vedel, keby sa mi chcelo 
Určite ste si všetko pozorne prečítali ako napredoval Kubko, na všetko môžete zabudnúť, lebo ja si idem svojou vlastnou cestou. Síce sme bratia, máme strašne veľa spoločného aj sa radi spolu hráme, smejeme, jašíme, sme proste parťáci.
Kubko má veľ toho učí, ale hlavne nezbednosti :). Čo spraví, ja hneď musím napodobniť, ale ani on sa nedá zahanbiť, občas sa aj mne podarí vymyslieť nejakú somarinku a Kubi ma hneď podporí. Takže v tomto si rozumieme na výbornú.
Čo sa týka môjho napredovania, no ja som taký pohoďák, čiže ja mám na všetko čas, kým zistím, že to nepotrebujem k niečomu, čo je pre mňa veľmi dôležité. Tak aj schodením som sa neponáhľal, začal som chodiť až keď som mal rok aj mesiac. Išiel som na istotu, načo budem chodiť už skorej, aby som padal ako hnilá hruška, ja som sa pustil až vtedy, keď som zistil, že mám ako takú stabilitu.
Rozprávanie, no to si zatiaľ vystačím s pár slovíčkami, s ktorými dostanem všetko čo potrebujem. Kubko, Mama, tata, papa…ale keby sa mi chcelo, hovoril by som aj viac, ale to sa mi chce len málokedy. Už som zopárkrát mame prezradil, že ja viem viac slovíčok, ale nechce sa mi hovoriť, však ešte si jazyk dosť zoderem. Už sa mi stalo, že keď mi mama podávala mlieko, tak som si ho zobral a povedal, že mlieko, no keď sa ma to pýtala viac krát, tak som zaryto mlčal, aby si náhodou nemyslela, že už začnem hovoriť. Tak isto to bolo aj s kľúčami a inými maličkosťami.
Vnímanie. Na vnímanie som fakt dobrý, keď len začujem, že sa tato pýta maminy, či nevie kde je to, ja viem a hneď mu to aj donesiem. Alebo si povieme, že by sme mohli ísť aj von, tak ja hneď prinesiem každému boty. Alebo minule mamine som doniesol sponu, videl som totiž, že sa češe a vždy keď to robí, tak si dáva do vlasov takú sponu. Ani mi to nemusela povedať a už ju aj mala u seba. A najväčší úspech som mal na dovolenke večer, keď nás rodičia kúpali. Prvý som bol ja, tak ma zabalili do takého uteráka, žabinka ho voláme, lebo je celý zelený a ma aj také očka a pripomína žabku. Mama si ma zobrala na postel, tam ma ponatierala, povysúšala a išla obliecť do pyžamka, lenže zohrievala mi akurát mliečko, tak ho išla vypnúť. No to už na ňu tato kričal, nech mu podá žabinku, lebo už je aj druhý chlap osprchovaný. Mama kričala, že zachviľu, že len preleje mlieko. No tak som to chytil do ruky ja, rozbalil som sa zo žabinky, zliezol som z nej a teda aj z postele, zobral žabinku, otvoril dvere do kúpelky a podal tatovi žabinku, ten vyjavene kukal, čo tam robím a ako sa mi to podarilo. A ako som pochopil, že chcú ten uterák, v ktorom som bol zabalený :). Tam bola dobrá výška klúčok, som sa tam všade dostal u nás mám s tým ešte problém.
No tak zatiaľ by stačilo asi toľkoto o mne, z hračkami sa rád hrám a som aj šikovný, postavím vežu, najradšej máme spolu s Kubkom vláčik, s ktorým sa vieme pohrať celé dni. Staviame si koľajnice, pripájame mosty tunele a dostali sme aj taký elektrický rušeň, tak je to úplná paráda.
Naši nám stále vymýšľajú nejaký program, takže sa nenudíme, však nejaké fotky z našich výletov si môžete pozrieť vo fotalbume Častá - Červený Kameň, Dedinka Habakuky, Výlet na Donovaloch. A samozrejme, keď si prekliknete na môjho bračeka, tak tam nájdete iné fotky z týchto výletov.
Za chvíľu sa ohlásim z fotkami z našej dovolenky v Chorvátsku. Už sa triedia fotky, len ich je strááááááááááááášne veľa.
Krásny deň Vám prajem
Mišatko